reklama

Vlakostopom do Benátok

Nikto netušil, akého omylu sme sa dopustil, ked sme si po stope do Krakowa obľúbili stopovanie ako vo všetkom najlepší spôsob cestovania. Nikdy nám nenapadlo, že Poľsko je možno krajina výnimočná a vo všeobecnosti stopárom priaznivo naklonená, že niekoľkokrát za sebou stopnúť auto do desiatich minút sa podarí len momentálnym obľúbencom šťasteny, a že určite existuje dôvod, prečo stopári z ciest pomaly miznú. Nie, myslím, že môžem povedať, že sme celú situáciu radikálne podcenili. Bez plánu, bez mapy, a bez náznaku pochybností o tom, že všetko pôjde ako po masle, sme sa vybrali na stop do Benátok (pretože Benátky sú super a Assasin’s Creed!). V stopovaní neskusení, za to ale odvážni - Maťo a Kaťa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Po tom ako sme sa v snahe rýchlo vyhnúť Viedni blúdili po nesprávnych vlakoch a takmer skončili v Maďarsku, sme našli táborisko pri Grazi. Táborisko bolo krásne na pohľad a jemné na dotyk, smrdelo ale hnojom. Muselo to byť vplyvom únavy, že sme si dokonca pochvaľovali túto prírodnú vôňu ako dôkaz jeho autentickosti. Ráno stan smrdel ako lajno, a nielen ráno, ale aj celý ďalší týždeň, a doteraz sa nám nepodarilo vnútiť mu akúkoľvek inú arómu.


Nasledovali dva dni intenzívnej kontemplácie nad životom. Tieto dva dni bezvýsledného postávania pri krajnici z nás spravilo nepriateľov bezvýsledného postávania a všetkého rakúskeho. Vrodený optimizmus tiež neznesie všetko, a tak sme na konci druhého dňa porazení a smrdiac hnojom opäť skončili na vlakovej stanici. Sladkosti a hygiena zlepšujú náladu! Nás kilo kexíkov a kúpeľ v umývadle vagónu postavili na nohy. To sme ešte netušili, že vo Villachu už čaká náš prvý úspešný stop.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nastúpili sme k človeku, spomienka na ktorého nás, v kombinácii s Katinou predstavivosťou, prinútila bežať o jednej v noci cez jedno pole, hlavnú cestu, druhé pole a potok, až pod pouličnú lampu, kde sme konečne zaspali. Jeho meno bolo Marco a mal iba jedinú chybu - vylámané kľučky na dverách. Vety ako "Bol nejaký príliš milý, Maťo" a "Nevšimol si si, či nás niekto nesledoval?", či "Vonku niečo počujem, nechceš to ísť omrknúť?", prinútili Maťa behať po háji zelenom s nožíkom v ruke. Ešte v to ráno sme boli v Benátkach.

Benátky sú super, ale veľa zaujímavého sa tam nestalo. Je to cesta, ktorá oživuje cestovateľa, nie cieľ. Ale tie lode namiesto MHD! A najkrajšie kanále na svete! A pizza! A nočné blúdenie uličkami! Skôr, než by nás to prestalo celé baviť sme sa vydali na cestu domov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To sme ešte nevedeli, že opäť budeme musieť čeliť nenávidenému bezvýslednému postávaniu. Deň skončil, my sme dotancovali vedľa diaľnice, zmokli a postavili stan. Ďalšie ráno sme už nadväzovali vzťahy s prichádzajúcimi kamionistami. Prvý Čech, nič. Druhý Čech, nič. Ten Slovák bol vlastne Maďar a po anglicky vedel iba "Sorry," čo nám aj predviedol. Maťo oprášil znalosti Polskiej Rzeczypospolitej a už sme sa viezli naspäť do Villachu na vlak. Došli sladkosti.

Vlakostopom do Benátok, vlakostopom aj domov.

PS: A jasné! Ešte sme natrafili na žltú šípku, ale tam už asi stopom nepôjdeme. A cestou domov sa nám pokazilo auto. A vlak. Ale vrátili sme sa a mamy boli rady.

Martin Poduška

Martin Poduška

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

But you should never be embarrassed by your trouble with living, because it's the ones with the sorest throats, who have done the most singing. Zoznam autorových rubrík:  NesmeléKritikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu